BOZP srdcom i dušou

28. apríl sa z iniciatívy Medzinárodnej organizácie práce od roku 2003 každoročne oslavuje ako Svetový deň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Jeho cieľom je zamerať pozornosť odbornej aj laickej verejnosti na význam bezpečnosti a ochrany zdravia a prevenciu, ktorá je základným predpokladom pri znižovaní počtu úrazov a chorôb spôsobených pri výkone povolania. 

Neoddeliteľnou súčasťou Bytového podniku mesta Košice je referát BOZP, PO a CO, ktorý zastrešuje už takmer 38 rokov naša kolegyňa Hildegard Piegerová. Energické žieňa, ktoré srší neskrotnou vitalitou udržuje bezpečnosť a poriadok nielen v rámci spoločnosti BPMK, ale aj vo zverených a spravovaných objektoch. Počas bohatej praxe na pozícii bezpečnostného technika jej školeniami prešli desiatky zamestnancov BPMK, vykonala množstvo preventívnych protipožiarnych prehliadok objektov či priestorov, prečítala nespočetne veľa novelizácií predpisov v oblasti BOZP či zastrešila nepreberné kvantum previerok všetkých pracovísk a ostatných priestorov z hľadiska BOZP. Pri všetkých svojich povinnostiach si našla čas porozprávať nám o svojej práci, pracovných povinnostiach či spomienkach na skutočne bohatú prax v oblasti BOZP.

Čo Vás napĺňa na práci technika BOZP?

Práca technika BOZP je rôznorodá spojená so študovaním nových predpisov, riešením problémov, kontaktu s ľuďmi a neraz aj pocitom hnevu pri neplnení prijatých úloh. Ak je všetko v poriadku, tak potom je to také malé víťazstvo a pocit dobre vykonanej práce.

Za tie roky, ktoré pracujete v BPMK na pozícii bezpečnostný technik, čo Vám najviac utkvelo v pamäti?

Technika BOZP a PO som  začala vykonávať v marci 1983. Bytový podnik mesta Košice vtedy spravoval od kotolní cez prebiehajúcej výstavby domov a s tým spojené kolaudácie, domové správy Staré mesto, Sever, Juh i Západ. Neskôr s rastúcou výstavbou bytových jednotiek sa pridali mestské časti Nad jazerom, Furča, Ťahanovce a každá domová sprava mala vlastnú stavebnú údržbu.

Pre mňa ostane navždy nezabudnuteľným práve požiar spojený s výbuchom plynu v decembri 1983 len 3 dni pred Vianocami na ulici Pokroku. Sotva 9 mesiacov po začatí výkonu technika BOZP a PO som zažila prekvapenie, ktoré ostane nezabudnuteľným na celý život. Hasiči ohlásili požiar domu na Pokroku. Po príchode na obhliadku požiariska sa mi naskytol pohľad ako dnes v sci-fi filmoch. Záclony viali na stromoch, nosný múr bol vystrelený von, jednotlivé poschodia posunuté a za všetkým tým bol strach ľudí o svojich blízkych, ale aj našich zamestnancov. Po mnohých vyšetrovaniach zo strany polície a ďalších činných orgánov som si uvedomila spolu s ďalšími kolegami, revíznymi technikmi  či už na plyn, elektro, výťahy, aké dôležité je mať revízie v poriadku a dbať, aby boli odstránené aj prípadné nedostatky zistené pri nich a aby sa zbytočne  nenechávali bez povšimnutia.

Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň?

Rozpis práce, školenia, príprava písomností, konzultácie s kolegami k aktuálnym problémom, práca mimo podnik na školách, kde vykonávam tiež prácu BOZP a PO dodávateľsky.

Čo je na tejto práci najťažšie a čo najzaujímavejšie?

Nemožno hovoriť jednoznačne o najťažších či najzaujímavejších momentoch práce. Práca technika BOZP si vyžaduje celého človeka, a tak povedať si, dnes končím o 15.00 hod. a mám pokoj neprichádza do úvahy. Pri riešení problémov, závažných situáciách neraz myseľ pracuje aj po skončení pracovnej doby. Nikdy, v žiadnej situácii som nepovedala nie riešeniu neodkladných problémov. Ide o vnútornú zodpovednosť človeka a jeho prístup k práci, ako aj k samotnému životnému štýlu.

Prečo ste sa rozhodli pre túto profesiu?

V roku 1978 som nastúpila do BPMK. Mala som vtedy tesne po skončení strednej školy a neprijali ma na právnickú fakultu. Chcela som prácu, pri ktorej by som bola v kontakte s ľuďmi, plnila opatrenia, študovala a presadzovala predpisy v praxi. Neskôr, keď sa mi naskytla  možnosť v roku 1983 pracovať ako technik BOZP som nezaváhala a prijala ponuku. S vervou som sa vrhla do víru pracovných povinností a nevystúpila som z neho dodnes. Musím však podotknúť, že bez absolvovania seminárov, skúšok, overovania vedomostí a samoštúdia nie je možné túto prácu vykonávať. Ide o celoživotné vzdelávanie, preto človek musí mať odhodlanie, chuť a energiu na sebe pracovať.

Čo Vám dalo toto povolanie do života?

Kontakt s ľuďmi a odovzdávanie nových vedomosti či poznatkov.